Séria rozhovorov s mamami z vedľajšieho vchodu - časť IV.

Katka Luknárová. Projektová manažérka, ktorá počas materskej založila projekt Buubli. Po materskej pokračuje vo svojej IT kariére.

Prinášame vám rozhovory s inšpiratívnymi mamami, ktoré možno z videnia poznáte z vedľajšieho vchodu alebo z ihriska.

Povedz nám niečo o sebe.

Volám sa Katka, mám dve deti. Vyštudovala som STU v Bratislave, Fakulta informatiky a informačných technológií - počítačové systémy a siete. Už počas školy som sa cez môjho profesora dostala k práci projektovej manažérky v softvérovej firme.

Čo si má laik predstaviť pod pojmom “projektový manažér”?

Jeho úlohou je postarať sa o vyvinutie softvérového systému, teda aplikácie pre klienta podľa jeho požiadaviek. Celý proces zahŕňa analýzu, vývoj, testovanie, spustenie. Projektový manažér dohliada na všetky tieto fázy, koordinuje ľudí a kontroluje stav jednotlivých úloh. Následne komunikuje s klientom a zabezpečuje dotiahnutie projektu do konca.

Čo si robila pred materskou dovolenkou? Mala si predstavu, že sa po materskej vrátiš do pôvodnej práce?

Pred nástupom na materskú som pracovala na plný úväzok ako projektová manažérka v IT firme. Mala som tam na starosti vývoj softvéru pre klienta na mieru. Moja práca mi už pred materskou dovolenkou poskytovala veľkú flexibilitu. Toto vnímam ako veľký benefit predovšetkým teraz ako mama. K dispozícii som musela byť medzi deviatou a treťou, kedy bola väčšina klientov zastihnuteľná, zvyšné dve hodiny som si odpracovala v čase, ktorý mi vyhovoval. Práca ma bavila, takže som aj pred materskou dovolenkou plánovala, že sa do nej vrátim.

Aké boli tvoje očakávania pred materskou a tvoje predstavy o kariére do budúcnosti?

Čo sa týka kariérnych predstáv, v tejto sfére som veľké očakávania nemala. Mojim cieľom bola starostlivosť o dieťa. Keďže išlo o moje prvé dieťa, povedala som si, že by som chcela byť mamou a venovať sto percent času dieťaťu.

Kedy si nastúpila na materskú dovolenku? Ako prebiehala tvoja materská, koľko si na nej bola?

Keď si spomeniem na svoje pracovné začiatky, po škole som vystriedala pár zamestnávateľov a asi po štyri a pol roku som odišla na materskú dovolenku. Posledné dva roky som pritom už pracovala pre môjho súčasného zamestnávateľa. Momentálne mám dve deti, medzi ktorými je jeden a pol roka vekový rozdiel, takže som na materskej ostala štyri a pol roka.

Ako sa menili tvoje očakávania a predstavy počas materskej dovolenky? Zmenilo sa niečo po narodení druhého dieťaťa?

Musím povedať, že áno. Po prvom ošiali v súvislosti s materstvom som nadobudla pocit, že by som sa chcela realizovať a trošku si mentálne oddýchnuť. Po tej fyzickej stránke som sa cítila dosť vyčerpaná, tak som si povedala, že sa budem sústrediť trošku na duševný rozvoj. Vtedy som si dopriala čas pre seba vo forme večerného čítania kníh. To bol pre mňa perfektný relax. Po narodení druhého dieťaťa som dostala chuť robiť aj niečo kreatívne, tak som si založila vlastný projekt Buubli, čo je vlastne eshop s handmade dizajnovými sponkami, čelenkami a doplnkami pre deti.

Povedz nám viac o tomto projekte. Kedy a ako vznikla táto myšlienka?

Keď som bola tehotná s druhou dcérou, asi rok po prvej materskej mi napadlo založiť Buubli. Kým sa to ale rozbehlo, prešiel asi rok a pol. Buubli som zakladala vyslovene za účelom mojej psychohygieny.

Od malička ma veľmi bavilo niečo vyrábať, tak som si povedala, že si splním sen počas materskej. V tej dobe som sa často stretávala s mojou kamarátkou, ktorá mala podobné úmysly a rozmýšľala, že si založí niečo vlastné. Každá sme sa pustili do vlastného projektu. Ja som si zvolila internetový obchod s doplnkami pre deti.

Veľmi ma baví celý proces, od samotnej výroby doplnkov, cez programovanie môjho e-shopu, až po komunikáciu so zákazníkmi a doručenie tovaru. V tom čase som spolupracovala ešte s dvoma ďalšími mamami, ktoré mi pomáhali s výrobou.

Bola to pre mňa psychohygiena a koníček. Časom som začala cítiť, že ak som sa dostala do stresu, čisto kreatívna práca mi ako psychohygiena prestala stačiť. Začala som sa teda venovať aj športu, to bola druhá oblasť, v ktorej som si našla čas pre seba. Hlavne sa to všetko odohrávalo už v čase, kedy sme sa pri deťoch už s manželom mohli prestriedať a dopriať jeden druhému čas. Projekt s e-shopom už teda nebol jedinou činnosťou, ktorej som sa vo voľnom čase venovala.

Po skončení materskej dovolenky a nástupe do mojej pôvodnej práce som si povedala, že sa chcem naplno venovať práci a tiež rodine, preto som od e-shopu upustila. Aktuálne je projekt teda v takom stand-by režime.
(Pozn. red.: rozhovor bol realizovaný vo februári 2021. Medzičasom je projekt Buubli opäť aktívny.)

Aj si sa na to nejako pripravovala, vzdelávala si sa v angličtine?

Snažila som sa pozerať filmy bez tituliek, ale ako väčší problém som vnímala rozprávanie. To som nemala s kým cvičiť, ale vzhľadom na viac vecí, ktoré som riešila, som na to nemala úplne čas. Tak som do toho iba “vhupla”.

Ako prebiehal návrat do práce po materskej?

Môj prvotný plán bol nastúpiť do práce, keď mala dcéra 2,5 roka, ale vzhľadom na pandemickú situáciu som si nevedela predstaviť, ako by som to celé zvládala. Zamestnávateľ mi vyhovel a dohodli sme sa na neskoršom nástupe. Samotný návrat bol pre mňa dosť ťažký. Otvorene som sa bavila s kolegyňou, ktorá mala na starosti môj návrat, že to bude výzva. Veľkou zmenou bol aj kolektív, ktorý sa zdvojnásobil. Som ale veľmi vďačná, že boli kolegovia veľmi ústretoví a akceptovali, že potrebujem čas. Veľa som sa pýtala.

Aký si mala pocit z kolegov? Ako ťa vnímali, ako si sa tam cítila?

Prirodzene som viac inklinovala ku kolegom, ktorých som poznala. Ostatní ma vnímali ako nového zamestnanca. S nimi som spolupracovala skôr na odbornej úrovni.

Ako sa ti podarilo spojiť nástup do práce so starostlivosťou o deti a domácnosť?

Staršia dcéra bola už dlhšie v škôlke a mladšiu dcéru som dala do škôlky pred mojim nástupom. To znamená, že môj začiatok v práci bol viazaný na aklimatizáciu mojej mladšej dcéry. Už zo začiatku som bola dohodnutá so zamestnávateľom, že nastúpim iba na šesťhodinový pracovný čas, aby môj pracovný deň skončil o druhej. Mne to poskytuje flexibilitu a čas na vybavenie domácich prác, nákupov a starostlivosti o deti.

Bol zamestnávateľ otvorený dohode o kratšej pracovnej dobe?

Musím povedať, že áno. Na druhej strane som aj ja mala presnú predstavu, ako by som to chcela. Pred plánovaným nástupom som volala s kolegyňou, ktorá mala na starosti môj návrat a otvorene som jej povedala, že sa veľmi rada vrátim, ale netrúfam si na osemhodinový pracovný čas. Zamestnávateľ bol veľmi ohľaduplný a bez problémov súhlasil.

Po akej dobe si sa začala cítiť v práci “zabehnutá” a spokojná sama so sebou?

Tie prvé tri mesiace boli pre mňa najťažšie. Za tú dobu som si prešla rôznymi situáciami. Vo všeobecnosti si myslím, že zamestnanec by sa mal stále vzdelávať. Tiež cítim, že aj ja sa mám stále čo učiť, to už ale nesúvisí s materskou, ale s odborom, v ktorom pôsobím.

Čo ti pomohlo dohnať “sklz” v profesnej oblasti?

Pýtanie sa! Mám v práci profesne starších kolegov, na ktorých som sa často obracala. Aj pri káve v kuchynke som sa snažila využiť čas a pýtať sa na veci, ktoré mi neboli jasné.

Čo by si odkázala iným mamám?

Nech sa neboja pýtať! Nech sú úprimné aj v zamestnaní, nech dajú vedieť, že im niečo nie je jasné a nech úprimne komunikujú obmedzené časové možnosti. Nech si stanovia priority a idú podľa nich, aby sa nedostávali zbytočne do stresu. Pokiaľ je pre vás na prvom mieste rodina, je to v poriadku a treba hľadať spôsob, ako nastaviť prácu, aby ste neboli pod tlakom.