Séria rozhovorov s mamami z vedľajšieho vchodu - časť I.

Miška Jakubová. Doktorka, ktorá bola 12 rokov na materskej. Do práce sa vrátila v čase pandémie.

Prinášame vám rozhovory s inšpiratívnymi mamami, ktoré možno z videnia poznáte z vedľajšieho vchodu alebo z ihriska.

Miška, povedz nám niečo o sebe.

Volám sa Miška a som maminou 4 perfektných detí. Pochádzam z východného Slovenska a vyštudovala som Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiu som si našla miesto v Špecializovanej geriatrickej nemocnici v Podunajských Biskupiciach. Tam som pracovala asi rok predtým, ako som išla na materskú dovolenku.

Ako si objavila svoje povolanie? Bola medicína tvoj splnený detský sen?

Musím povedať, že áno! Síce mi v tejto sfére vo veľkej miere pomohol môj ocino, ktorý má týmto smerom naviedol, ale už od základnej školy som vnímala, že ma to láka. Bavilo ma, ako správnu bifľu, tráviť čas v knižnici a “vŕtať” sa v knihách. Na druhej strane som si ale hlavne po materskej uvedomila, že práve materstvo považujem za môj splnený sen a veľké poslanie.

S akými očakávaniami si išla na materskú dovolenku? Tešila si sa? Aké obavy si mala?

Ja som sa na materskú dovolenku tešila! Aj napriek tomu, že som po škole pracovala necelý rok a práca ma bavila, vízia zmeny a detí mi prišla veľmi lákavá. Spätne to hodnotím asi aj dobre, že materstvo prišlo relatívne skoro, pretože po roku v práci by ma čakal kolotoč atestácií a praxe, ukončený skúškami. Mala som ale kolegyne, ktoré otehotneli neskôr, nestihli dokončiť prax pred skúškami a nakoniec im získaná prax prakticky prepadla. Zásadné obavy som asi pred materskou dovolenkou nemala. Vedela som, že sa budem mať kam vrátiť, takže tento aspekt som nemusela riešiť.

Čo ti prvé napadne, keď počuješ pojem materská dovolenka?

Momentálne mi napadlo asi 10 slov. Ale najviac vo mne rezonuje aktívne strávený čas s deťmi a veľká vďačnosť. Niekedy aj tá obyčajná každodennosť bola pre mňa hnacím motorom.

Mala si predstavu, že sa v materstve na plný úväzok nájdeš, alebo si skôr rozmýšľala ako to spojiť aj s osobnou sebarealizáciou?

Ja som asi typ, ktorý sa v materskej na plný úväzok našiel. Odmalička som strážila deti a pomáhala na detských táboroch, takže v deťoch som naozaj našla veľký zmysel a potešenie.

Chýbala ti práca počas materskej? Mala si obdobie, kedy si sa chcela opäť vrátiť?

Musím povedať, že takéto obdobie prišlo po druhom dieťati. Keď mal Filipko asi 2 roky, prihlásila som sa na doktorandské štúdium, ktoré som robila na SAV, v Ústave experimentálnej endokrinológie. Hľadala som prienik medzi teoretickou a praktickou oblasťou.

Ako hodnotíš tvoju pracovnú skúsenosť počas materskej dovolenky? Ako sa ti podarilo zladiť doktorandské štúdium s výchovou detí a domácnosťou?

Spočiatku sa mi to veľmi páčilo. Bola to zmena, staršia dcéra chodila už do škôlky a s mladším Filipkom mi pomáhali študentky, ktoré ho strážili, keď som bola v škole. SAV mi tiež vyhovela a ponúkli mi polovičný pracovný úväzok, čo bolo pre mňa ideálne na rozbeh. Taktiež kolegovia, ktorí so mnou pracovali mali rodinu a boli veľmi tolerantní. Časom ale začal mladší syn pri mojich odchodoch do práce veľmi plakávať a vnímala som, že to veľmi neprospieva rodinnej pohode. Moju dilemu, či dokončiť doktorandské štúdium alebo ostať doma s deťmi vyriešilo ďalšie tehotenstvo. Spoluprácu so SAV som ukončila a opäť sa vrátila na materskú dovolenku do zabehnutých koľají.

Jedna materská vystriedala druhú, tá tretiu a teba čakala výchova štvrtého dieťaťa. Ako si si našla čas pre seba vo víre všetkých povinností? Mala si vôbec čas na oddych a sebarealizáciu?

Áno, ja som mala veľmi dobrú partiu mám, s ktorou sme trávili veľa času, rozprávali sa, zdieľali všetky radosti aj starosti. To bola pre mňa psychohygiena. Samozrejme, boli lepšie aj horšie obdobia, pri 4 deťoch je človek v pohybe stále, ale zažíva s nimi aj veľa srandy. Veľa mi pomáhal aj manžel a rodina, vďaka čomu som si vedela “ukradnúť” trošku času pre seba. Samozrejme som si občas dopriala aj kozmetiku či wellness.

Čo bola najväčšia výzva v kariérnom kontexte, ktorý si riešila počas alebo po materskej? Ako si sa udržiavala v “kondícii” v súvislosti s profesiou počas materskej dovolenky?

Najväčšia výzva bol jednoznačne samotný návrat do pracovnej reality. Vďaka tomu, že som v nemocnici pracovala ešte pred materskou dovolenkou, obišiel ma strach z toho, či a kde si nájdem prácu. Na druhej strane som mala veľké obavy vzhľadom na moju kvalifikáciu a odbornosť. Okrem obdobia, kedy som sa venovala doktorandskému štúdiu a bola aspoň trochu v kontakte s medicínou, som čas na systematické vzdelávanie sa v danej oblasti nemala. Faktom ale je, že obdobie na materskej dovolenke vôbec nepovažujem za nevyužitý alebo stratený čas. Aj po nástupe do práce si uvedomujem, aké nové zručnosti môžu maminy počas materskej dovolenky získať. Či už ide o veľmi potrebnú emočnú inteligenciu, efektivitu, schopnosť si čo najlepšie naplánovať deň a vedieť prioritizovať úlohy. Bez tohto sa asi žiadna mamina nezaobíde a verím, že z toho budem profitovať nielen ja, ale aj môj zamestnávateľ v práci. Považujem to za veľkú výhodu.

Nadviazala by som na tvoju predchádzajúcu odpoveď. Aké emócie sa ti spájali s návratom do práce po 12 rokoch na materskej? Ako to vnímali deti a rodina?

Úprimne musím povedať, že po dosť dlhej dobe na materskej dovolenke som si na domácu pohodu veľmi zvykla a do práce sa mi nastupovalo ťažko. Myslím si, že to deti brali lepšie ako ja. Najmladšiu dcéru sme pomaličky od novembra dávali do škôlky na kratšiu dobu, aby si zvykla, ale jej sa v škôlke veľmi páči. Prvýkrát neplakali deti, keď išli do škôlky, ale ja, že idem do práce. Dokonca najmladšia Kristínka vstáva so mnou o šiestej ráno, podá mi kabelku a vyháňa ma pracovať. Fakt, že deti to zvládajú zatiaľ veľmi dobre, mi dosť pomáha sa od nich každé ráno odlúčiť.

Ako sa ti podarilo nabehnúť do pracovného kolobehu? Odrazila sa dlhšia materská dovolenka na tvojom sebavedomí a istote v práci?

Návrat do práce mám veľmi čerstvo v pamäti, keďže som nastúpila v januári. Keď mám byť úprimná, nebolo a stále to nie je vôbec jednoduché. Človek má po 12 rokoch pocit, že je úplne na začiatku a všetko sa učí a spoznáva nanovo. V súčasnosti je to ešte o to ťažšie, že je pandémia a veľa vecí sa deje v upravenom režime. Stále si pripadám trošku ako Alica v krajine zázrakov. Mám ale obrovské šťastie na kolektív, ktorý mi veľmi pomáha. Trpezlivo ma zaškolujú do jednotlivých programov, systémov a viem, že sa na nich naozaj môžem obrátiť. Veľkou oporou je aj manžel, ktorý momentálne pomáha s varením, domácimi prácami a úlohami pre deti.

Zmenil sa pohľad na tvoju kariéru počas materskej dovolenky? Je niečo, čo by si teraz urobila inak?

Asi nie! Na materskej dovolenke som našla samú seba a považujem to za doposiaľ najkrajšie obdobie môjho života. Som zvedavá, čo ma čaká v budúcnosti, ale ešte stále bojujem s pracovným tempom a jedna moja časť stále rozmýšľa nad obdobím, keď som bola doma s deťmi. Neľutujem ani doktorandské štúdium, aj keď som ho nedokončila, vnímam to ako veľmi dobrú skúsenosť.

Ako sa ti darí oddeliť pracovný a rodinný život? Vieš filtrovať ťažkosti z práce a nebrať si domov aj pacientov?

Je to lepšie ako na začiatku. Aj to sa učím. Prvé dni boli ťažké, pretože som si brávala všetky zážitky z nemocnice domov, v noci rozmýšľala nad pacientmi a novou terminológiou. Je to pre mňa tiež nová skúsenosť. Keď mám pocit, že mi to prerastá cez hlavu, snažím sa nájsť si čas pre seba - dopriať si kávu a rozhovor s kamoškami, kozmetiku, wellness deň. V súčasnosti je to síce do veľkej miery obmedzené, ale využívam aspoň to, čo sa dá.

Aké máš plány do budúcnosti?

Zatiaľ žiadne, dávam tomu čas, kým sa trošku zoznámim a zabehnem. Po roku by som mala prejsť na interné oddelenie a začať kolotoč atestácií. Momentálne ale cítim, že by ma to skôr ťahalo do ambulancie, robiť všeobecného lekára. Nemocničné prostredie asi nebude z dlhodobého hľadiska pre mňa to pravé orechové. V každom prípade, musím byť trpezlivá a počkať, čo mi čas prinesie.

Čo by si odkázala iným mamám?

Ak ste sa rozhodli byť mamou na plný úväzok, je to v poriadku. Práca sa časom vyformuje. Síce rutina a neustála starostlivosť o deti vie byť únavná a stresujúca, na druhej strane je veľké šťastie a povzbudenie, keď vidíme naše deti zdravé a spokojné! Nebojte sa užiť si to spôsobom, aký vám vyhovuje.